Domovská stránka

Moderný človek myslí, že stráca čas, keď nerobí veci rýchlo: a pritom nevie, čo si so získaným časom počať.“ – Erich Fromm

Vitajte!

Som Martin Jadlovský a vášnivý nadšenec psychológie a filozofie. Týmto vedným disciplínam sa venujem nepretržite 2 roky.  Moje poznatky čerpám – okrem vlastného analytického pozorovania – aj z kníh: Umenie milovať, Umenie počúvať, Ako sa menia názory, Ako sa mozog s nami zahráva, Ako sa ľudia hrajú, Základy vývinovej psychológie, Psychológia davu, Prečo ľudia potrebujú krízy, Veľkí klamári a mnohých ďalších. Každá kniha pre mňa znamená vstup do nového nepoznaného miesta, kde môžem hlbšie spoznať svet aj seba.

Na tejto stránke budem uverejňovať najmä vlastné psychologické a filozofické úvahy, eseje, citáty alebo myšlienky. Prosím, nevnímajte zdieľané texty ako faktické či odborné, ale ako hypotézy a subjektívne názory autora.

Moje posledné príspevky:


  • Láska ako nástroj najväčších klamstiev
    Láska je jedinou cestou k pravde. A práve preto môže byť aj najviac zneužívaná. Skrze jej podstatu dokáže človek oklamať sám seba aj ostatných. Vie ju totiž využiť ako plášť pre svoje temné zákutia duše spolu s jej úmyslami. Za ňou sa mu naskytá možnosť skryť to, čo nemôže priznať sebe ani nikomu – aČítať ďalej “Láska ako nástroj najväčších klamstiev”
  • Isté šťastie prináša aj neodvrátiteľné nešťastie
    S istým šťastím prichádza aj istá bolesť.  Ak vzťah stojí na istote, je to kontrola pochádzajúca zo závislosti plnej strachu. Nepredstavuje lásku, ale chladné väzenie. Milujú danosť, nie seba. Musia títo “zaľúbený” ublížiť sebe i partnerovi, aby vedeli, že aj nad blahom majú moc, že potešenie rastie iba vtedy, keď porážajú trýzeň. Zabúdajú však naČítať ďalej “Isté šťastie prináša aj neodvrátiteľné nešťastie”
  • Osamelosť
    Ak sa človek nedokáže spojiť so svojím najhlbším vnútrom, potom nedokáže nadviazať hlbší vzťah ani s ostatnými ľuďmi – pretože v duševnej podstate sme si všetci rovní a podobní. Zapretím tejto časti, zároveň zavrhuje každú žijúcu bytosť na zemi a stáva sa osamelým pútnikom – odľúčeným od všetkého. Nevidí totiž život – pravdu – ibaČítať ďalej “Osamelosť”
  • Od jednej smrti k druhej…
    Človek, ktorý prehnane túži byť konkrétnou osobou, cíti voči nej podvedomú nenávisť. Chce ju totiž nahradiť a symbolicky zavraždiť, aby mohol prevziať jej celistvý život. Týmto spôsobom však ide najmä o vlastnú samovraždu a nekrofilnú motiváciu. Jeho záujmom je predovšetkým smrť skrývajúca sa za spasením. To znamená, že jedinec prahne po niekom, kto je preňhoČítať ďalej “Od jednej smrti k druhej…”
  • Oddelenie od rodiča ako možnosť sebapoznania
    Negatívne vlastnosti, ktoré si dieťa osvojilo od rodiča, ale nemalo predtým možnosť vyjadriť svoju frustráciu zapríčinenú nimi, nedokáže neskôr vedome vnímať na sebe, pretože ešte nenastala dospelá odlúčenosť. Musí sa najprv osamostatniť od rodiča a ustúpiť od idealizácie, aby mohlo vidieť skutočnosť o svojej osobnosti. To, čo teda pochádzalo od rodičov a na čo boloČítať ďalej “Oddelenie od rodiča ako možnosť sebapoznania”
  • Kráčanie do minulosti ako cesta ku prítomnosti
    Čím hlbšie ideme do minulosti, tým viac kráčame ku prítomnosti. Udalosť, ktorá sa stala pred dávnymi časmi, z dlhodobého hľadiska ovplyvnila celkový vývoj ľudstva a jeho podobu. Vtedy sa mohla zdať ako bezvýznamné semienko uprostred veľkého sveta, no dnes ako jeden z hlavných faktorov, prečo sme takí, akí sme.
  • Výnimočnosť psychoanalýzi
    Psychoanalýza je výnimočná metóda terapie. Vzťah, ktorý sa v nej tvorí medzi pacientom a psychoanalytikom, symbolicky predstavuje celkový rast človeka od jeho raného detstva až po jeho súčasné „ja“. Klient spoločne s odborníkom prechádza každým štádiom svojho života a hlboko spoznáva sám seba. Hľadá problémy, ktoré sa stali v minulosti, a s pomocou druhého človekaČítať ďalej “Výnimočnosť psychoanalýzi”