Od jednej smrti k druhej…

Človek, ktorý prehnane túži byť konkrétnou osobou, cíti voči nej podvedomú nenávisť. Chce ju totiž nahradiť a symbolicky zavraždiť, aby mohol prevziať jej celistvý život. Týmto spôsobom však ide najmä o vlastnú samovraždu a nekrofilnú motiváciu. Jeho záujmom je predovšetkým smrť skrývajúca sa za spasením. To znamená, že jedinec prahne po niekom, kto je preňho už dávno mŕtvy, len ho ešte nenahradil. Táto náhrada ho obrazne stelesňuje ako smrtku. On je smrť vstupujúca do inej bytosti a zabíjajúca to, čo miloval, čím túžil stať sa. Teda opúšťa jedno neznesiteľné trápenie a nahrádza ho iným. Kráča od jednej smrti k druhej. Je otázne, či vôbec vlastní nejakú osobnú identitu. Toto správanie sa skôr podobá na nemožnosť rozhodnúť sa, kým je a kým má byť. Z toho vyplýva, že odpovede sa snaží nájsť u iných – a potláča svoje „ja“.